Život Prešova
online
online
Miroslav Donutil, jeden z najobľúbenejších českých hercov, má 70 rokov
07.02.2021 Celý región
Třebíč/Bratislava
7. februára (TASR) - Aj napriek tomu, že Miroslav Donutil neabsolvoval
základnú vojenskú službu, pretože vlastnil tzv. modrú knižku, diváci z
oboch brehov rieky Moravy si ho spájajú s filmami, v ktorých stvárnil
politicky angažovaných vojenských dôstojníkov. Stačí spomenúť snímky ako
Tankový prapor, Černí baroni či Pelíšky a mnohým sa vybaví práve jeho
tvár. Do povedomia filmových fanúšikov sa však zapísal aj postavami z
filmov Dědictví aneb Kurvahošigutntág, Pasti, pasti, pastičky či Nuda v
Brně. Český filmový a divadelný herec, ale aj pútavý a zábavný rozprávač
Miroslav Donutil, bude mať v nedeľu 7. februára 70 rokov.
Miroslav Donutil sa narodil 7. februára 1951 v Třebíči, ale dospieval v Brne. K hereckému kumštu nemal ďaleko, jeho rodičia sa totiž venovali ochotníckemu divadlu. Sám Donutil už počas gymnaziálnych štúdií hral v amatérskom divadelnom súbore Debakl.
Herectvo študoval na Janáčkovej akadémii múzických umení (JAMU) v Brne. Štúdium ukončil v roku 1973 a stal sa členom brnianskeho Divadla na provázku (dnes Divadlo Husa na provázku), s ktorým spolupracoval už ako študent. V legendárnom a umelecky progresívnom divadle, v ktorom pôsobil do roku 1990, dozrel Donutil na originálnu hereckú osobnosť. Pod vedením režisérov ako Peter Scherhaufer, Zdeněk Pospíšil či Eva Tálská stvárnil okolo 50 divadelných postáv.
Jednou z najlegendárnejších bola rola lúpežníka Nikolu Šuhaja v divadelnom predstavení Balada pro banditu, ktoré pre Divadlo na provázku napísal Milan Uhde podľa knižnej predlohy Ivana Olbrachta Nikola Šuhaj loupežník. V roku 1978 vznikol na základe divadelného predstavenia aj rovnomenný film, ktorý nakrútil režisér Vladimír Sís a hlavnú postavu lúpežníka stvárnil opäť Miroslav Donutil.
V 80. rokoch minulého storočia sa Donutil pred kamerou objavil aj v snímke Jiřího Menzla Postřižiny (1980), vo filmoch Juraja Herza Straka v hrsti (1983) a Zastihla mě noc (1985) či v rozprávke Čarovné dědictví (1985), ktorú režíroval Zdeněk Zelenka.
Zlom v Donutilovej hereckej kariére nastal v roku 1990, keď sa stal členom činohry Národného divadla v Prahe. Už v prvej sezóne na prvej českej divadelnej scéne sa úspešne predviedol v Čechovovej hre Ujo Váňa, v ktorej stvárnil rolu Ivana Vojnického. Medzi úspešné predstavenia patrila aj hra Sluhovia dvoch pánov, kde stvárnil Truffaldina. Zahral si aj Gajeva vo Višňovom sade, Polonia v Hamletovi, Kapuleta v Rómeovi a Júlii, Mikuláša Klubku v Sne noci svätojánskej, alebo Jakuba Bušeka v Našich furiantoch. Z Národného divadla odišiel v roku 2013, ale ešte niekoľko sezón účinkoval ako hosť v divácky úspešnom titule Sluhovia dvoch pánov.
V 90. rokoch minulého storočia sa rozbehla aj Donutilova filmová kariéra. Komickú postavu nadporučíka Růžičku stvárnil vo filme Víta Olmera Tankový prapor (1991), ktorý vznikol na základe literárnej predlohy Josefa Škvoreckého. Českí a slovenskí diváci sa smiali aj na Donutilovom dôstojníkovi ľudovodemokratickej armády Troníkovi z filmu Zdenka Sirového Černí baroni (1992), ktorý bol filmovým prepisom rovnomennej knižnej predlohy Miloslava Švandrlíka.
Nomináciu na Českého leva v kategórii herec vo vedľajšej úlohe mu vyniesla rola právnika v legendárnej komédii Věry Chytilovej Dědictví aneb Kurvahošigutntág (1992), v ktorej si zahral po boku svojho niekdajšieho kolegu z Divadla na provázku Bolka Polívku. Chytilová obsadila Donutila aj do čiernej komédie Pasti, pasti, pastičky (1998), kde stvárnil vykastrovaného štátneho tajomníka Dohnala. Postava mu vyniesla Českého leva za mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe.
Hlavnú postavu vojenského dôstojníka, ale aj komicky prísneho otca Šebeka, si Donutil opäť nezabudnuteľne strihol v úspešnom filme Jana Hřebejka Pelíšky (1999). Za stvárnenie Šebeka, do okupácie Českoslovanka vojskami ZSSR a Varšavskej zmluvy úprimne veriaceho soliacialistickému zriadeniu, si vyslúžil nomináciu na Českého leva v kategórii herec v hlavnej úlohe.
Medzi ďalšie filmy, v ktorých si Donutil zahral, patria napríklad Nuda v Brne (r. Vladimír Morávek, 2003), Želary (r. Ondřej Trojan, 2003), Hrubeš a Mareš Reloaded (r. Vladimír Morávek, 2008), Román pro muže (r. Tomáš Bařina, 2010), Krok do tmy (r. Miloslav Luther, 2014), alebo Cesta do Říma (r. Tomasz Mielnik, 2015).
Donutil patrí aj k známym seriálovým hercom. Vedľajšie či hlavné postavy stvárnil v televíznych projektoch ako Četnické humoresky (2007), Kriminálka Staré Město (2010), Doktor Martin (2015), alebo Labyrint (2015). Sprievodné slovo spolu s Jiřím Bartoškom nahovoril k rozsiahlemu cestopisnému cyklu Na cestě po... (2006-2016). Príhodami zo študentských čias či hereckých začiatkov zabával dívákov aj vo vlastných programoch a projektoch Pořád se něco děje, Ptejte se mě, na co chcete, já na co chci, odpovím, alebo v relácii One man show.
Zabávač a komik Miroslav Donutil, niekoľkonásobný držiteľ diváckej televíznej ceny TýTý, sa v roku 2012 stal prezidentom medzinárodnej Akadémie humoru, ktorá počas festivalu humoru a satiry Kremnické gagy v Kremnici udeľuje cenu Zlatý gunár.
Od roku 1977 je ženatý a s manželkou má dvoch synov, z ktorých mladší Martin Donutil sa podobne ako otec venuje herectvu.
Miroslav Donutil sa narodil 7. februára 1951 v Třebíči, ale dospieval v Brne. K hereckému kumštu nemal ďaleko, jeho rodičia sa totiž venovali ochotníckemu divadlu. Sám Donutil už počas gymnaziálnych štúdií hral v amatérskom divadelnom súbore Debakl.
Herectvo študoval na Janáčkovej akadémii múzických umení (JAMU) v Brne. Štúdium ukončil v roku 1973 a stal sa členom brnianskeho Divadla na provázku (dnes Divadlo Husa na provázku), s ktorým spolupracoval už ako študent. V legendárnom a umelecky progresívnom divadle, v ktorom pôsobil do roku 1990, dozrel Donutil na originálnu hereckú osobnosť. Pod vedením režisérov ako Peter Scherhaufer, Zdeněk Pospíšil či Eva Tálská stvárnil okolo 50 divadelných postáv.
Jednou z najlegendárnejších bola rola lúpežníka Nikolu Šuhaja v divadelnom predstavení Balada pro banditu, ktoré pre Divadlo na provázku napísal Milan Uhde podľa knižnej predlohy Ivana Olbrachta Nikola Šuhaj loupežník. V roku 1978 vznikol na základe divadelného predstavenia aj rovnomenný film, ktorý nakrútil režisér Vladimír Sís a hlavnú postavu lúpežníka stvárnil opäť Miroslav Donutil.
V 80. rokoch minulého storočia sa Donutil pred kamerou objavil aj v snímke Jiřího Menzla Postřižiny (1980), vo filmoch Juraja Herza Straka v hrsti (1983) a Zastihla mě noc (1985) či v rozprávke Čarovné dědictví (1985), ktorú režíroval Zdeněk Zelenka.
Zlom v Donutilovej hereckej kariére nastal v roku 1990, keď sa stal členom činohry Národného divadla v Prahe. Už v prvej sezóne na prvej českej divadelnej scéne sa úspešne predviedol v Čechovovej hre Ujo Váňa, v ktorej stvárnil rolu Ivana Vojnického. Medzi úspešné predstavenia patrila aj hra Sluhovia dvoch pánov, kde stvárnil Truffaldina. Zahral si aj Gajeva vo Višňovom sade, Polonia v Hamletovi, Kapuleta v Rómeovi a Júlii, Mikuláša Klubku v Sne noci svätojánskej, alebo Jakuba Bušeka v Našich furiantoch. Z Národného divadla odišiel v roku 2013, ale ešte niekoľko sezón účinkoval ako hosť v divácky úspešnom titule Sluhovia dvoch pánov.
V 90. rokoch minulého storočia sa rozbehla aj Donutilova filmová kariéra. Komickú postavu nadporučíka Růžičku stvárnil vo filme Víta Olmera Tankový prapor (1991), ktorý vznikol na základe literárnej predlohy Josefa Škvoreckého. Českí a slovenskí diváci sa smiali aj na Donutilovom dôstojníkovi ľudovodemokratickej armády Troníkovi z filmu Zdenka Sirového Černí baroni (1992), ktorý bol filmovým prepisom rovnomennej knižnej predlohy Miloslava Švandrlíka.
Nomináciu na Českého leva v kategórii herec vo vedľajšej úlohe mu vyniesla rola právnika v legendárnej komédii Věry Chytilovej Dědictví aneb Kurvahošigutntág (1992), v ktorej si zahral po boku svojho niekdajšieho kolegu z Divadla na provázku Bolka Polívku. Chytilová obsadila Donutila aj do čiernej komédie Pasti, pasti, pastičky (1998), kde stvárnil vykastrovaného štátneho tajomníka Dohnala. Postava mu vyniesla Českého leva za mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe.
Hlavnú postavu vojenského dôstojníka, ale aj komicky prísneho otca Šebeka, si Donutil opäť nezabudnuteľne strihol v úspešnom filme Jana Hřebejka Pelíšky (1999). Za stvárnenie Šebeka, do okupácie Českoslovanka vojskami ZSSR a Varšavskej zmluvy úprimne veriaceho soliacialistickému zriadeniu, si vyslúžil nomináciu na Českého leva v kategórii herec v hlavnej úlohe.
Medzi ďalšie filmy, v ktorých si Donutil zahral, patria napríklad Nuda v Brne (r. Vladimír Morávek, 2003), Želary (r. Ondřej Trojan, 2003), Hrubeš a Mareš Reloaded (r. Vladimír Morávek, 2008), Román pro muže (r. Tomáš Bařina, 2010), Krok do tmy (r. Miloslav Luther, 2014), alebo Cesta do Říma (r. Tomasz Mielnik, 2015).
Donutil patrí aj k známym seriálovým hercom. Vedľajšie či hlavné postavy stvárnil v televíznych projektoch ako Četnické humoresky (2007), Kriminálka Staré Město (2010), Doktor Martin (2015), alebo Labyrint (2015). Sprievodné slovo spolu s Jiřím Bartoškom nahovoril k rozsiahlemu cestopisnému cyklu Na cestě po... (2006-2016). Príhodami zo študentských čias či hereckých začiatkov zabával dívákov aj vo vlastných programoch a projektoch Pořád se něco děje, Ptejte se mě, na co chcete, já na co chci, odpovím, alebo v relácii One man show.
Zabávač a komik Miroslav Donutil, niekoľkonásobný držiteľ diváckej televíznej ceny TýTý, sa v roku 2012 stal prezidentom medzinárodnej Akadémie humoru, ktorá počas festivalu humoru a satiry Kremnické gagy v Kremnici udeľuje cenu Zlatý gunár.
Od roku 1977 je ženatý a s manželkou má dvoch synov, z ktorých mladší Martin Donutil sa podobne ako otec venuje herectvu.
www.ZIVOTPO.sk
